If you don’t get caught, everything’s legal

Aloha ohana. Už dávnejšie mi došla Holga z Hong Kongu a teda, poviem vám, musím sa smiať. Môj zvitkový film je najskôr hybridný, pretože čísla na ňom rozhodne nie sú vytlačené na miestach, kde je okienko na počítanie fotiek. A nie, nie je to tým,že je Hong Kongu. Všetky Holgy sú odtiaľ. Aj samplery. Všetky. Len sa mi za ňu nechcelo dávať 90 eur na Slovensku. Ale skrátka môj film nemá číselné značenie tam, kde ho štandartné filmy majú. Čiže fotenie bude naozaj zábava a prekvapenie ako z Kinderka. Pretože prevýjam len tak od oka a teda netuším, či fotky prefotím cez seba, alebo s prílišnými medzerami. Who knows, som zvedavá. Inak vyzerá nepokaziteľne. Woohoo...

Inak, vyvolala som fotky zo svojho starého detského Olympusu - lásky mojej najsamprvšej. Fotili sme všetko v noci a bleskom, tak ho chápte. Celkom sa snažil, chudáčik malý! Na to, že ani ja som poriadne nevidela, čo vlastne fotím sa usilovne snažil.

Fotené takmer zo stredu fontána. V tom stave mi nedošlo, že blesk až k partii nedosvieti...

Fotka, ktorou som istotne buď niečo chcela povedať, Alebo som nevidela, čo fotím

Hrdina. Socha slobody. Whatever.



Kamarátove všade prítomné vlasy. Aj to sa stáva.

Polnočný tanec s osobným démonom. Alebo neviem.

Dnes príspevok inšpiratívneho charakteru. Aj keď už leto odchádza a jar je v nedohľadne, chcem nosiť kvety vo vlasoch, rozvliate šaty a vlasy len tak ako ma napadlo zviazané. A ležať na slniečku presne tak, ako dnes. Ok. Priznám sa. Nemala som kvety vo vlasoch. Ani šaty. Ale vlasy naozaj boli len tak ledabolo ako sa im chcelo padnuté! Viete, vzala som psa do mesta. A na to mi plne stačí tričko s dvoma francúzskymi buldočkami z pánskeho oddelenia v s. Oliver. Boli spokojný.

Pýtam sa z čistej dôvery v náhodu a neprestajného optimizmu, ale nemá niekto poznatky o kurvatúrach v architektúre natoľko rozvynuté, že by mi venoval pár viet o nich? Netreba nič dlhé. Spokojila by som sa s tým,že by mi povedal i niečo iné ako to, že je to zakryvenie. Tak čo. Viete?

A aby som nezabudla, od tejto stredy až do nedele sa koná FFi. Čiže Filmový festival inakosti. Mnoho ľudí to odradí. Inakosť. Prípadne naláka. A potom sú sklamaní. Ja osobne pomenovanie nechápem. Je to festival filmov z celého sveta venujúci sa témam homosexuality. No čo je na homosexuáloch iné, než na heterosexuáloch netuším. Ok. Občas sa len lepšie obliekajú a správajú sa k ľuďom slušnejšie...
Tak či tak, už je to tretí rok, čo sa na jeho chode podieľam ako dobrovoľníčka a oficiálne by som vás chcela pozvať. Premieta sa v budove VŠVU ale i v divadle meteorit a myslím, že afterwards aj v Auparku.
Viac informácií a program tu
Chcela by osm len povedať, že filmy sú niekedy naozaj zaujímavé. Ja osobne obľubujem krátkometrážne a celkom si ich tu užívam. Stretnete kopu kreatívnych mladých ľudí a i keď možno niektorí budú inej orientácie, možno si uvedomíte, že okolo toho muža ste na ulici prechádzali deň čo deň. A tá pani sedávala s vami v autobuse. A ani ste netušili, že by mohla byť "iná" od vás. Napriek tomu to má v živote ťažšie len kvôli tomu,že jej videnie sexuality a predstava partnerstva je o čosi odlišnejšia, než tá, čo je v ústavách.

Trikrát sorry za moju neprítomnosť, ale chápte ma. Londýn. Spamätávanie sa z hodinového časového posunu. Vysoká škola. Spamätávanie sa zo spánkového posunu. Je to ťažké. Môj organizmus nezvláda. Chudátko. Takto ho miasť! :D

Ok, kde by som začala. Londýn. Je skvelý, ako asi všetci viete. Ľudia sú tam prekvapivo milí a počasie šialené. Napriek faktu, že prvé dva dni neustále mrholilo, pršalo, svietilo slnko a potom fúkalo a tiež napriek tomu, že sa mestom prehnal menší hurikán, zvyšok pobytu bol netradične slnečný a celkom teplý. Takže sme všetkým slovákom na dva roky vyčerpali pekné počasie v upršanom anglicku. A očividne ho naviac aj doniesli sem. Sme hovadá. Viem.
Bola som tam, videla som doubledecker a aj sa v ňom previezla, červenú búdku(ktorú bezdomovci používali ako nočnú toaletu. Súdiac podľa zápachu v nej), papala som fish and chips, dostala do daru toho najkrajšieho plyšového jednorožca, kŕmila veveričky, spala na posteli, ktorá vŕzga viac, než tie v hodinových hoteloch (čo nie  je tak prekvapivé od hostela), zažila Soho v sobotu v noci a jedla vysiacu kačku v chinatowne, olízla bránu Buckinghamského paláca a skrátka, mala sa dobre.

Hneď ako som dorazila som sa vrhla do víru inej kultúry a to japonskej, futuristickej, geekovskej a neviem akej ešte - Istrocon. Geniálna vec. Fakt. Na odreagovanie a strávenie celého víkendu kdesi v inej dimenzii kde ľudia chodia oblečení ako sa im zachce, či už to znamená roh v strede čela, reťaze a obojky, prilepené uši alebo japonské oblečky. Hranie sa spoločenských ale i počítačových hier, počúvanie prednášok o tom ako si urobiť japonské jedlo, či o supermanových ženách alebo vede v Simpsonovcoch. Už niekoľký rok a stále sa tam cítim fajn.

A teraz škola. Dejiny umenia. Noví ľudia, rozvrh, režim, všetko. No o tom nejak extra veľa písať nebudem. Ešte nemám čo. Nejak moc. Tak si zatiaľ užite fotky z ďalekej Británie :)

Tu máte moju maličkosť s koopou milovanej whiskey

Properly trained, a man can be dog's best friend.

Vidíte, nespomenula som ešte, že idem do Londýna? No. Idem. Za tri dni sa tam pakujem na týždeň. Máte dovolené mi závidieť. Lebo ja si rozhodne závidím. A stále tomu ešte neverím. Len prednedávnom sme si s kamarátkou povedali "Poďme niekam". "Do Londýna!". "Poďme!"
...a tak teda ideme. Teším sa ako malé dievčatko na dodávku s cukrovou vatou. To znamená, že fakt veľa. Milujem cukrovú vatu.

Čo ľutujem je, že môj drahý Zenit tam so mnou nebude, akožto neposlúchal a nechal si odísť jednu zo svojich struniek na uzávierke. Neposlušník. Tak mu treba.

Nechce sa mi veriť, že je to už rok odvtedy, čo som si domov z Pardubíc doviezla malú čiernu kopu chlpov, čo mi spala celú cestu pri nohách. Bucifala. Stačilo však pár minút a už živo behal po dvore, okusoval nášmi staršiemu Billovi uši a robil zle všetkému v okolí. Tak to je. vypustili sme si do záhrady pred rokom malého démoníka a máme ho tu do teraz. Zatiaľ stihol zničiť všetko, čo videl, oplodniť susedovu fenku a splodiť šteniatka, preraziť plot a... neskutočne nás všetkých zbožňovať, čo nám každodenne dáva najavo svojo trochu divokejšou, ale naprosto úprimnou láskou. Nejde ho nemilovať, aj keď je to náš malý Démon.

Aby som bola totálne najnostalgickejšia a najpatetickejšia vo vašom blogovom liste, rozhodla som sa postnúť zopár jeho fotografií. Tak.





Takto ich oboch ľúbim. Tak.

Women who seek to be equal with men lack ambition

Žijem. Vážne. Ešte stále. V peňaženke výplata z práce, ktorá sa priam trasie na to, aby bola minutá v Londýne. Čo aj bude, samozrejme. S veľkou radosťou. Zatiaľ som však drobné z nej minula na komponenty na šperky. Živicu som ešte neskúšala, tak som si povedala, že ju teda nemôžem vynechať z partie. Cítila by sa urazená, chudinka.

Som oficiálne vysokoškoláčka a študentka Dejín Umenia. Trikrát hurá. Rozvrh, ktorý som si zostavila znie skvelo a celý tento polrok študujem antické umenie. Woohoo. Aby som bola úprimná, nie som prílišný nadšenec do antiky, ale akožto sa minimálne rok a pol nedostanem ešte k ničomu, do čoho by som nadšenec bola, je to celkom fajn začiatok :D Milujem impresionizmus a postimpresionizmus, som do nich blázon. Prirátala by som tiež  expresionizmus a umenie 20. storočia. Asi vás to nezaujíma, ale je tu asi 1%tná šanca, že si niečo z toho vygooglite a zamilujete sa rovnako ako ja. A to sa predsa oplatí.

Keď už sme pri tipoch, chcela by som poukázať na poľskú stránku trendsetterka ktorá má síce odstrašujúci názov pre mňa, no veľmi zaujímavý ak kreatívny obsah. Len to meno by mohli vymyslieť lepšie. Takmer som tam neklikla. Takmer. Všetko, čo obsahuje slovo trendy,cool, in a podobné prapodivné pomenovania pre veci, ktoré majú štýl a sú čarovné sú pre mňa veľmi zvláštne a nesympatické. Ale ako som sa dnes dozvedela, nebudem súdiť podľa mena. Predsalen, možno mal autor slabú chvíľku. Meno mojej stránky tiež nie je najkreatívnejšou záležitosťou na svete, predsa!

Aby ste vedeli, prichádza ďalšia várka random fotografií, ktoré vyprodukoval môj milovaný Nikon. No dobre. Trošku som mu pomohla...
Tentrokrát sa jedná o fotky mojej osoby. V hlavnej úlohe Nikon a tripod. A ptoom jak desi pred objektívom. Tieto fotografie vznikajú v čase, keď sa nikomu v mojom okolí nechce pózovať. A ja som zaťažená na fotografiu potrétov a ľudí.
Prvá vznikla pri hre so svetlom a tmou. Druhá hrou s tripodom a photoshopom. Plánujem urobiť reedíciu, kde nebudem mať tepláky a možno sa aj upravím :D Prípadne použijem úplne inú osobu. Tretia fotka bola darček pre otca na narodeniny a odraz v zrkadle som ja. Pred zrkadlom je moja sestra. Na poslednej fotke som ja na oboch.

LightEater


Mizantrophy


Sisters


Perfect coexistence of the parts of human soul